Cirkevní otcovia ranej cirkvi uvažovali o denári z tohto podobenstva a dávali ho často do súvisu s mincou, ktorú si Ježiš vypýtal v situácii, keď sa ho pýtali: „Slobodno platiť daň cisárovi, alebo nie?“ Otcovia často vyzdvihli dva momenty: tvar mince a obraz. Tvarom mince je kruh. Kruh, ktorý je bez začiatku a bez konca, je symbolom nekonečna, teda Boha. Obraz je princíp, na základe ktorého sme boli stvorení – na obraz Boha.
Keď Boh dáva v dnešnom podobenstve denár, dáva seba samého. No mnohým ľuďom akoby to nestačilo. Chcú viac. Kedy vie človek v živote povedať: „Stačí“? Vieme oceniť, keď ľudia dávajú seba samých? Alebo podľahneme romantickej ilúzii, že by mali dať viac a stále a dokonale? Keď sa dáva Boh, dáva sa celý. Človek sa bude vedieť dať celý v dôvere a v nádeji, ale v praxi stále iba nedokonale.
Pane, daj mi múdrosť rozlišovať a vážiť si, keď sa dávaš ty, ale aj druhí, celý, aby som rástol vo vďačnosti.
Fr. Irenej, OP
