Dnes hovorí Ježiš v evanjeliu o dvoch podobách radosti a smútku. Prvou skupinou ľudí je radosť tých, keď veriaci plačú. Niekedy každého prenikne pokušenie škodoradosti, keď sa inému nedarí, keď má niekto pocit, že má navrch. No takéto pocity sú akoby súčasťou kolesa šťastia, raz je človek hore a raz dolu. Niet v tom moci, ako si uchovať radosť aj vtedy, keď je ťažko. Ježiš však ukazuje inú cestu. On prijal telo a stal sa človekom nie preto, že by sme si to zaslúžili, ale preto, že vďaka jeho príkladu a vďaka jeho milosti môžeme vierou vniknúť do jeho pedagogiky dobra. A pre jeho smrť na kríži, ktorá nebola radostná, a predsa Ježiš vedel, že je potrebná a neodvratná, dal nám moc a nádej, že v Božej blízkosti je konečné víťazstvo vybojované, no naše každodenné zápasy stoja ešte pred nami. A to je prameňom radosti a útechy pre plačúcich v Kristovi, ktorú nám nik nemôže vziať.
Pane, obdaruj nás radosťou viery.
Fr. Irenej, OP
