Priateľ Boží
Pelikvia ex ossibus (z kostí)
Narodenie: začiatok 15. stor., Taliansko
Smrť: 24. februára 1481, Ascoli Pisceno, Taliansko
Potvrdenie kultu: 22. september 1821, Pius VII.;
Sviatok: 24. február
Životopis: Narodil sa v chudobnej rodine Servoli. Od detstva mal záľubu v nebeských veciach. Susedia a známi ho nazývali malý priateľ Boží. S detskou vážnosťou sa odvážil napomenúť každého, koho videl robiť chyby a prispel tak k obráteniu mnohých hriešnikov. Ako 15 ročný vstúpil do dominikánskeho kláštora sv. Lucie vo Fabriane. Vychovával ho sv. Antonín Florenstský a bl. Konradín z Brescie. Viedli ho predovšetkým k láske k modlitbe. Konštanc venoval všetku svoju energiu reforme rehole, ktorú presadzoval v spolupráci so sv. Antonínom Florentským. Bol priorom v mnohých kláštoroch a vo všetkých zaviedol reformu. Pôsobil ako lektor v kláštore sv. Marka vo Florencii. Prednášal jasne, stručne a vecne. Pre jeho pokoru, odlúčenosť od všetkého pozemského a umŕtvenosť ho nazvali priateľ Boží. V roku 1468 bol spolu s Konradínom z Brescie a niekoľkými ďalšími bratmi poverený reformou kláštora v Camerine. Okrem práce na obnove rehole sa neúnavne venoval apoštolskej práci ako kazateľ. Niekedy ho prepadával smútok, ktorého príčinu definoval slovami: „Beda, neviem, či sa moje správanie páči Bohu“. Ku každému pristupoval s veľkou trpezlivosťou a láskou. Už za svojho života vykonal mnoho zázrakov. V Ascoli dosiahol svojou trpezlivosťou a tichosťou, že v meste prestala nenávisť, hnev a nepriateľstvá. Je autorom kníh Vita Beati Conradini a zbierky kázní Sermones.
Pomoc: za obnovu rehoľného života; za zmierenie medzi ľuďmi;
„Bratia, kedykoľvek som sa pomodlil žaltár, vždy som dosiahol od Boha, po čom som túžil. Keď Turci útočili na Grécko, modlil som sa žaltár, aby od toho upustili. Začal som niekoľkokrát, ale nikdy som nemohol dokončiť. Preto sa domnievam, že to chcel Boh, aby potrestalo ono kráľovstvo.“ (bl. Konštanc z Fabriana OP)
