Mt 18, 1-5. 12-14
„Kto je najväčší v nebeskom kráľovstve?“ Inak povedané, kto je kráľom, prípadne prvým pri kráľovi? V ľudskej zvedavosti je stále prítomná súťaživosť, ambicióznosť, túžba po spoločenskom statuse, ktorý by definoval miesto človeka v hierarchii mocných. Ježiš pozná toto pokušenie dospelých k egocentrizmu, k prehnanému zameraniu na vlastné ja. Tým, že kladie do stredu pozornosti dieťa, Ježiš nerobí nič iné, iba to, čo od dobrých kráľov požadoval Starý zákon. Už tam čítame, že povinnosťou kráľov je starať sa o siroty, vdovy, cudzincov a chudobných. Byť otcom pre tých, ktorí nemajú rodičov. Byť istotou pre tých, ktorí stratili istoty. Byť domovom pre tých, ktorí stratili domov. Byť dôstojnosťou pre tých, ktorí kvôli chudobe majú pocit, že sú menej ako veci. Taký je „kráľ“ Božieho kráľovstva.
Pane, daj nám účasť na moci blahoslavenstiev.
Fr. Irenej, OP
