Lk 11, 42-46
Máme jedno robiť a druhé nezanedbávať. Až šokujúco zaznieva Ježišova požiadavka nevoliť medzi jednou alebo druhou voľbou, ale snažiť sa zadosťučiniť obom, no v správnom poriadku. V tomto prípade aj dodržiavať Božiu lásku a spravodlivosť, ale aj doceniť rituálne príkazy. Absolútnou prioritou musí byť vždy láska, ale tá sa overuje splnením konkrétneho skutku. Kríž je toho najlepším vyjadrením. V našej kultúre sa častejšie stretávame s výčitkou, aby sme sa viac zamerali na ducha a nie literu zákona, čo vedie nezriedka k subjektívnej interpretácii prikázania a následnému zanedbaniu toho, čo sa nariaďuje. Minule som zazrel dieťa na maličkom bicykli. Dve hlavné kolesá bicykla ho poháňali vpred, dve malé pomocné kolieska pripevnené na zadnom ho zas udržiavali, aby nespadlo na jednu či druhú stranu. Možno tak je to aj s tými prikázaniami, aby sme nezišli z toho správneho smeru. Ale samotný pohyb vpred zabezpečuje len láska.
Pane, pomáhaj nám nenamýšľať si, že v našom živote už nepotrebujeme pomocné kolieska.
Fr. Damián, OP
