Relikvia ex ossibus (z kostí)
Narodenie: v roku 710, Wessex, južné Anglicko
Smrť: 25. február 779 (asi 69-ročná), Heidenheim, dnešné Nemecko
Potvrdenie kultu: prenesenie relikvií 870 biskupom Otgarom
Sviatok: 25. február
Bola dcérou wessexského kráľa Richarda a Wunny, jej bratmi boli sv. Vilibald a sv. Vunibald. Ich
ujom bol sv. Bonifác, apoštol Nemecka. Otec poslal Valburgu spolu s príbuznou Liobou do kláštora
vo Wimberne v južnom Anglicku, kde ju mníšky vychovávali v čistote, nábožnosti a bohabojnosti.
Podobne ako mnohí jej súčasníci, pravdepodobne vstúpila do kláštora v mladom veku. Britské
kláštory, vrátane tých pre ženy, boli centrami skutočného mníšskeho života a dobrého vzdelania.
Sama sa po dosiahnutí dospelosti stala mníškou. Jej bratia vstúpili do toho istého rádu v Taliansku,
v kláštore Monte Cassino, kde prijali kňazskú vysviacku. Odtiaľ potom odišli za Bonifácom do
krajiny dnešného Nemecka. Potom požiadali aj Valburgu, aby prišla do tejto misijnej oblasti.
Neodmietla a okolo roku 750 priplávala loďou. Plavba bola búrlivá. Legenda hovorí, že Valburga
strávila celú cestu kľačiac v modlitbe na palube, až kým loď bezpečne nevplávala do prístavu. Bola
prijatá do kláštora v Mainfrankene neďaleko Heidenheimu, ktorý viedla jej príbuzná Lioba. Po smrti
svojho brata Vunibalda v roku 761 odišla do Heidenheimu a prevzala kláštor, ktorý založil
Vunibald. Spolu s mníškami, ktoré s ňou prišli, založila aj ženský kláštor a sama viedla oba kláštory
ako abatyša. Bola príkladom pre všetkých. Podporovala chudobných, siroty, pomáhala ľuďom na
okolí. Pod jej vedením kláštor prekvital. Valburga sa mnoho modlila. Dostala od Boha múdrosť a
veľkú vnútornú silu. Niektorí životopisci píšu, že mala aj dar zázrakov. Po celý život zostala
skromnou a chudobnou. Svojou zbožnosťou a presvedčivosťou mnoho prispela k rozšíreniu
Kristovho slova medzi obyvateľstvom, čiastočne ešte pohanským. Po svojej smrti bola na ďalších
100 rokov zabudnutá. Potom sa však stala jednou z najobľúbenejších svätých v nemecky
hovoriacich krajinách a aj mimo nich. Relikvie boli v roku 870 biskupom Otgarom prenesené do
mesta Eichstät. Dodnes sa na jej kostiach vytvára tekutina, ktorá sa ako Valburgin olej rozosiela do
celého sveta a má liečivý účinok.
Pomoc: patrónka námorníkov, ochrankyňu pred búrkami, šestinedeliek, roľníkov, ochránkyňa
domácich zvierat, pri kašli, pri uhryznutí psom, proti besnote, proti chorobám očí, za dobrý rast
poľných plodín.
„Nech tak svieti vaše svetlo pred ľuďmi, aby videli vaše dobré skutky
a oslavovali vášho Otca, ktorý je na nebesiach.“
(Mt 5, 16)
