Jn 15, 9-11

Ježiš aj nám dnes hovorí: „Ostaňte v mojej láske!“ Slovo láska sa stalo najpoužívanejším i najzneužívanejším slovom, s ktorým spájame celkom odlišné významy. Svätý Ján Klimak (579-649) upozorňuje, že hovoriť múdro o láske nie je ľahké: „Kto hovorí o láske, hovorí o Bohu. Kto chce slovami vyjadriť jeho hĺbku, podobá sa slepcovi, ktorý rozpráva o farbách.“ Napriek tomu, niekedy je potrebné vyjadriť sa aj slovami.

V gréčtine, v jazyku Nového zákona, sú dve slová celkom odlišného kmeňa, eros a agapé. Majú dvojaký pôvod aj význam: filozofický a kresťanský. Eros má filozofický pôvod. Platón (428 – 347 pred Kr.) hovorí, že boh Eros sa zrodil z matky Pénie, t. j. z nedostatku. Skusujeme nedostatočnosť, telesnú, duševnú i duchovnú. Preto túžime po doplnení, toho, čo nemáme. A hľadáme to u Boha i u ľudí. Z takejto túžby sa rodí láska eros. Teda láska v zmysle túžby, žiadosti, potreby byť doplnený niekým, niečím, čo sami nemáme. Boha nemôžeme nazvať láska v tomto zmysle.

Preto sa v Novom zákone na označenie lásky používa slovo: agapé. Sloveso „agapao“ pôvodne znamená: mať pokojnú myseľ. Kto je pokojný, šťastný, netúži po inom. Ak je dobrý, môže zo svojho nadbytku dávať iným, ktorí ho nemajú. Taký je Boh celou svojou bytosťou. Boh je láska v zmysle agapé, delenia sa, darovania. V tomto duchu Boh stvoril a riadi svet. Nie preto, že by ho potreboval, ale aby mal komu preukazovať dobro. Agapé je láska v zmysle dobra, ktoré sa chce rozdávať bez toho, že by potrebovalo odplatu.

Fr. Šimon OP

Share This