Starec Simeon aj prorokyňa Anna sú príkladom pekného prežívania staroby. Kresťanská múdrosť na tému staroby učí, že len telo v človeku starne. Duša môže práve na sklonku života naberať veľkú silu, ktorá sa doplní večným životom. Na tému staroby sa objavuje tiež výstraha, že človek v starobe sa môže stať veľmi zatrpknutý. „Obrátiť starca je také ťažké, ako prebudiť k životu mŕtveho.“
Horlivý kňaz si všimol, že na území jeho farnosti žije pastier, ktorý nechodí do kostola. Rozhodol sa, že ho privedie do Božieho chrámu. Pastier nenamietal a v nedeľu sa objavil v kostole. Hneď mu padli do oka ženy modliace sa ruženec. Kňaz mu porozprával o ruženci. O týždeň neskôr pastier opäť prišiel na svätú omšu, tentoraz s vlastnoručne vyrobeným ružencom. Modlil sa, ako vedel, hľadiac na zrnká opakoval: „Korálik sem, korálik tam…“
Po svätej omši bol farár zvedavý, ako si nový farník zvyká a ako sa mu páčilo. „Dobre,“ odpovedal pastier. „Len by ma zaujímalo, čo to bolo za dieťa na miske, ktorú ste pozdvihli s kalichom?“ Zaskočený kňaz povzdychol: „Ach, veď tento pastier je bližšie pri Bohu ako ja!“ Anna hovorila o Kristovi všetkým, lebo Ježiš sa nenarodil len pre jeden národ, ale pre všetkých ľudí.
Fr. Šimon OP
