Ježišovi učeníci odchádzajú z Jeruzalema v deň jeho zmŕtvychvstania. Počuli správu, že hrob je prázdny, že vstal zmŕtvych. Poslušní svojmu rozumu odchádzajú sklamaní, zronení do Emauz. „A my sme dúfali, že on vykúpi Izrael.“ Ísť do Emauz, to znamená aj ísť nikam. Kráčať životom bez konkrétneho cieľa. Poslušní svojej predstave, rozumu. Dokonca Ježišovi, ktorý sa k nim pripojil, hovoria: „Ty si vari jediný cudzinec v Jeruzaleme, ktorý nevie, čo sa tam stalo v týchto dňoch?“ Typickí muži, sú presvedčení, že oni sú tí, ktorí vedia. A Ježiš stojí vedľa nich ako ten, ktorý ničomu nerozumie, ako ten, ktorý nič nevie.
Ježiš im hovorí: „Vy nechápaví a ťarbaví srdcom uveriť všetko, čo hovorili proroci!“ Je to napomenutie, no zároveň pozvanie do viery. Všetkým, ktorí sú pritlačení pochybnosťami, beznádejou a životnými prehrami, ponúka východisko, Ariadninu niť, ktorá ich vyslobodí z labyrintu neúspechov, pesimizmu. Sväté písmo je jedinou niťou, ktorá ukáže človeku správny smer a odkryje spásu v rozpoznaní Pána. „Či nemal Mesiáš toto všetko vytrpieť, a tak vojsť do svojej slávy?“ Písmo odkrýva zmysel udalosti, zmysel života, význam utrpenia a porážok. Začal im, podobne, ako kľúč otvára dvere, vo všetkých Písmach vysvetľovať tie veci, ktoré sa na Neho vzťahovali. Mojžiš a všetky knihy Starého zákona sú nevyhnutnou príručkou na ceste viery.
Ježiš neodstránil kríž, smrť zo svojho života. Neodstraňuje ho ani z toho nášho. Ježiš zvíťazil v kríži, v smrti, nie mimo nich. Nezničilo ho to, čo pred ním zničilo každého. Prisvojme si túto lekciu Božieho slova, aby sme boli v stave pochopiť niečo z onej „nevyhnutnosti“ utrpenia, ktorá je vždy nejakým spôsobom temná a nečitateľná. Lebo On je aj tam.
Dvaja učeníci nútia svojho spoločníka, aby prijal ich pozvanie. Zdrží sa v ich dome, aby sa dozvedeli ešte viac na túto tému. „Vtom sa im otvorili oči a spoznali ho. Ale on im zmizol. A ešte v tú hodinu vstali a vrátili sa do Jeruzalema.“
Fr. Šimon OP
