Človek chce prekročiť čas a priestor, jeho túžby sú nekonečné. Pozdvihuje oči k nebu, vystiera ruky a žiada pomoc. Cíti, že sám nedokáže prekonať ťažkosti a nebezpečenstvá, ktoré ho obklopujú. Svoju ruku potrebuje vložiť do väčšej a silnejšej ruky, do ruky, ktorá sa k nemu vystiera zhora. Tou rukou je Ježiš, narodený z Panny Márie v Betleheme. On je rukou, ktorú vystrel Boh k ľudstvu, aby ho vyviedol zo smrti a postavil na pevnú skalu svojej pravdy a lásky (porov. Ž 40,3). Boží Syn Ježiš Kristus, pravý Boh a pravý človek, je od počiatku v Cirkvi označovaný štyrmi titulmi.
(1) Ježiš – je meno, ktoré Márii aj pestúnovi Jozefovi oznámil anjel z neba. Toto meno bolo v jeho dobe bežne používané. Význam mena je, že Boh spasí. Toto meno je totožné s menom, ktoré nosil nástupca Mojžiša, ktoré prekladáme Jozue. Ježiš je nový Jozue, ktorý vovedie vyvolený ľud do zasľúbenej zeme.
(2) Kristus – v jazyku starého zákona znamená Mesiáš, teda Bohom pomazaný. Je pomazaný Duchom Svätým a jeho mesianskosť je trojaká. Aby bol najvyšším a jediným kňazom. Aby bol kráľom v najvyššom a večnom význame. A prorokom, ktorého slovo je posledné, neomylné a vždy pravdivé.
(3) Syn Boží – Ak sa rodičom narodí dieťa, tak je to syn alebo dcéra ľudská, ktoré sa postupne vyvíja a rastie. Ježiš je večným synom Boha a rovný vo všetkom so svojím Otcom v nebi. Je s ním jedno. Od večnosti Boží syn sa stal aj ľudským synom, aby z nás učinil Božie deti.
(4) Spasiteľ – Záchranca, ktorý prišiel oslobodiť ľudí od večnej smrti a voviesť do života večného. V židovskej tradícii titul spasiteľ nadväzuje na inštitút Goela, najbližšieho pokrvného príbuzného. Ak sa nejaký člen Božieho ľudu dostal do vážnych problémov, otroctva, väzenia, dlhov a podobne, tak úlohou Goela bolo organizovať pomoc a urobiť všetko, aby ho zachránil.
Ktorý sa počal z Ducha Svätého. Boh hľadá, či je niekto rozumný a hľadá Boha. Či nájde niekoho, kto je ochotný prijať jeho plán obnovy neba a zeme. Nachádza Máriu, asi štrnásťročné dievča z vidieka, ktorej Boží posol kladie otázku, či súhlasí s tým, aby Boh z nej prijal ľudské telo. Dievča z Nazareta je zarazené takouto nezvyčajnou ponukou a Božieho posla sa pýta, ako sa to stane? Nebeský Posol jej hovorí, že mocou Ducha Svätého počne a za deväť mesiacov porodí syna a dá mu meno Ježiš. Mária vyjadrila svoj súhlas slovami:. „Hľa služobnica Pána, nech sa mi stane podľa tvojho slova“ (porov. Lk 1, 26-38). Ľudskými zmyslami sa nedá vysvetliť to, čo sa uskutočnilo v Nazarete deväť mesiacov pred Ježišovým narodením. Že večný Boh chce prijať ľudské telo zo ženy. Je to dielo Božej Všemohúcnosti, ako aj stvorenie neba a zeme. Božia všemohúcnosť je tajomná, je kráľovsky zdržanlivá pred ukazovaním a vystatovaním sa navonok.
Narodil sa z Panny Márie. Keď po deviatich mesiacoch tehotenstva Márii nadišiel čas pôrodu, práve sa konalo sčítanie ľudu. Preto Mária s Ježišovým pestúnom Jozefom museli ísť do Betlehema, asi 130 km vzdialeného od Nazareta. V mestečku Betlehem, v maštali na sene sa narodil pravý Boh a pravý človek Ježiš Kristus. Lebo pre nich nebolo miesto v útulku. Prišiel medzi vlastné stvorenia, ale neprijali ho. No tým, ktorí ho prijali, dal moc stať sa Božími deťmi.
„Veď Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna,
aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale aby mal večný život.“ Jn 3, 16.