Nella Ivana Výbohová
Kolobeh
Na jar všetko ožíva,
Preberá sa zo zimného spánku,
Tam, v hniezde sa drobný spevák zašíva,
Čviriká na svojom skrytom pódiu.
V lete všetko žije,
Srdce prírody naplno bije,
Kvety hýria farbami,
Tak poď, a tancuj s nami!
Na scénu prichádza jesenný dážď,
Možno spláchne aj za letom žiaľ,
Jeseň, kráľovná melanchólie,
Už za sebou zatvára dvere.
A je tu zima,
Mráz sa škriabe po oknách,
Snehové vločky púšťajú sa do tanca,
No naše srdcia roztápa vianočná radosť a láska.
A potom je tu opäť jar,
Prichádza nám ako z neba dar,
Bez jari, nedokázali by sme vidieť čaro jesene,
Bez leta, neuvideli by sme krásu mrazivej zimy,
Bez jesene, neocenili by sme príchod nového života, jari,
Bez zimy, netešili by sme sa, keď slnko tancuje
A my tancujeme s ním.
Svet
Všetkých počujem sťažovať sa,
„V ako svete to len žijeme!“
No povedal vám raz niekto,
že my sme ten svet?
Keď ti vadí, že ľudia klamú,
ty prestaň ako prvý,
keď ti vadí, že ľudia súdia,
ty prestaň súdiť iných.
Keď ti vadí, že spoločnosť je krutá,
spomeň si, že tá spoločnosť sme my,
my ľudia, čo v nej žijeme,
a je len na nás, akou raz bude.
Lampa
Zvečerilo sa,
slnko zapadlo za hory,
tma na mesto sadá,
tiene strašia ľudí,
No pri lampe sa nemusíš báť,
lampa všetky tiene odstraší,
každý tmavý kút rozžiari.
Dovoľ mi byť tvojou lampou,
tvoje tiene rozžiariť,
dovoľ mi byť tvojou lampou,
tvoje srdce zahojiť.
