Kážúci maliar a maľujúci Kazateľ
Relikvia ex calce sepulchri (z náhrobného kameňa)
Narodenie: okolo roku 1395, Vicchi, dnešné Taliansko
Smrť: 18. februára 1455 (asi 59-ročný), Rím, dnešné Taliansko
Beatifikácia (schválenie kultu): 3. október 1982, sv. Ján Pavol II.
Sviatok: 18. február
Životopis: Vlastným menom Guido či Guidolinus, syn Petra, sa narodil neďaleko Florencie. Pretože mal maliarske nadanie, poslali ho rodičia aj s jeho bratom Benediktom do Florencie, kde sa v mladosti vyučili maliarskemu umeniu. Tam sa obaja bratia stretli s dominikánom, blahoslaveným Jánom Dominicim, a ovplyvnení týmto stretnutím obaja vstúpili do Rehole kazateľov v konvente vo Fiesole, ktorý bol založený len 15 rokov predtým a blahoslavený Ján Dominici tam obnovil rehoľné observancie. Od neho asi roku 1420 prijal rehoľné meno Ján i habit. Noviciát si vykonali v Kortone pod vedením blahoslaveného Vavrinca z Ripafratta. Tu sa obaja bratia venovali prepisovaniu kníh, ktoré zdobili krásnymi drobnomaľbami (miniatúrami). Po vysvätení za kňaza sa vrátil do konventu vo Fiesole, kde dvakrát po sebe vykonával úrad vikára domu a potom priora. Prostredníctvom svojho nebeského umenia bratom i veriacim zanechal zobrazené božské tajomstvá, ktoré – verne zachovávajúc rehoľné povinnosti – prekontemploval v modlitbe a pri štúdiu posvätnej pravdy. Vo Fiesole (v rokoch 1425-1438) namaľoval mnoho oltárnych obrazov; podobne vo Florencii v konvente svätého Marka, kde ho vtedajší prior, veľký otec Antonín, požiadal, aby maľbami vyzdobil celú budovu kláštora, kapitulnú sieň, štyridsať ciel pre bratov i chodby (v rokoch 1439–1445). Keď ho pápež Eugen IV. povolal do Ríma, vymaľoval po jednej kaplnke v chráme svätého Petra a vo Vatikánskom paláci. Potom i z poverenia pápeža Mikuláša V., ktorý ho mal v úcte najmä pre čistotu života a vynikajúce mravné kvality, vyzdobil pápežskú súkromnú kaplnku a pracovňu. Tiež pracoval v Kortone v konvente svätého Dominika (1438) a v meste Orvieto na výzdobe katedrály (1447). Neprijal úrad florentského arcibiskupa, ktorý mu ponúkol pápež Eugen IV. Navrhol mu však, aby do tejto hodnosti povýšil svätého Antonína. Zomrel v Ríme v povesti svätosti v dominikánskom konvente pri kostole Santa Maria sopra Minerva, kde je dodnes pochovaný pod mramorovým náhrobkom, na ktorom je jeho podobizeň. Brat Ján bol prostý a priamy muž, skromný a pokorný; v maľbách pravdivo zbožný a anjelský, ctený, pritom však prístupný. Počas svojej umeleckej činnosti tvoril výlučne náboženské diela. Pre jeho neobyčajné čnosti a umeleckú metódu ho dôstojne nazvali blahoslaveným Angelikom. Široko – ďaleko sa preslávil svojou svätosťou a povestným nadaním. Napokon pápež Ján Pavol II. na jeho počesť a vzrast posvätných umení dovolil jeho liturgickú úctu pre celú Rehoľu kazateľov. Je považovaný za jedného z najvýznamnejších maliarov 15. storočia a za jedného z najlepších cirkevných umelcov vôbec.
Pomoc: patrón umelcov, zvlášť maliarov; patrón historikov umenia.
„Kristových veciach, musí byť stále v úzkom spojení s Kristom.“ (bl. fra Angelico)
