Blahoslavený SadokŠtyridsaťdeväť sandomierskych dominikánskych mučeníkov
Relikvia ex ossibus (z kostí)

Smrť: pravdepodobne 2. február 1260, Sandomier, dnešné Poľsko
Beatifikácia: 18. október 1807, (Pius VII.)
Sviatok: 2. jún

Životopis: Blahoslavený Sadok sa narodil okolo roku 1200 asi v Uhorsku. Pravdepodobne v roku 1217 študoval v Boloni, kde sa stretol so svätým Dominikom. Traduje sa, že mladý Sadok dostal rehoľný habit od svätého Dominika a takisto bol ním na generálnej kapitule v Bologni v roku 1221 poslaný, aby spolu s Pavlom Uhorským rozšíril rehoľu na územie Panónie a založili tam provinciu. Svojím misionárskym pôsobením založili a rozšírili Uhorskú provinciu, v ktorej Sadok prežil mnoho rokov. Neskôr istý čas pôsobil ako misionár medzi Kumánmi v Moldavsku a Valašsku a ako prior v chorvátskom Záhrebe. Potom ho poslali do Poľska, aby ako prior viedol bratov v Sandomieri. Sadok bol vzorom rehoľníka a svojím príkladom učil dokonalosti. Počas druhého nájazdu Tatárov na Poľsko, v zime na prelome rokov 1259 a 1260 bolo mesto Sandomier dobyté a mnoho jeho obyvateľov zahynulo. Časť mešťanov sa uchýlila do kláštorného kostola svätého Jakuba, kde bratia všetkých vyspovedali, posilnili Eucharistiou a sprevádzali modlitbami. Tu boli pobití spolu so Sadokom a ostatnými 48 bratmi dominikánmi. Bratia boli o svojej smrti upovedomení mimoriadnym zjavením. V noci pred svojou smrťou, keď sa modlili v kostole posvätné ofícium, podľa starobylého kláštorného zvyku prečítal novic z Martyrológia zoznam svätých daného dňa. Tu zrazu vidí v knihe napísané zlatými písmenami: „V Sandomieri mučeníctvo 49 mučeníkov“. Keď si to prior prišiel overiť, v knihe už nič nenašiel. Prijal to ako výstrahu z neba a povzbudil svojich bratov, aby sa pripravili na smrť. Keď potom toho dňa vpadli Tatári do kláštora, vyzabíjali všetkých, ktorí sa tam skrývali. Stalo sa to práve, keď komunita spievala antifónu Salve, Regina. Kult mučeníkov začal hneď po ich smrti. Ich ostatky sú uložené v kláštornom kostole svätého Jakuba v Sandomieri.

Pomoc: za dobrú smrť; za rozvoj kresťanského a dominikánskeho života v našej krajine.

„Bratia, toto je upozornenie od Boha! Z neba bol zoslaný tento nápis. Pán života a smrti nás pozýva k nesmrteľnosti! Nasledujme preto bez váhania Toho, ktorý nás volá, aj keď dvojsečným mečom! Čo na tom, že nás Tatár pripraví o život? Aký život? Prechodný, vystavený pádom, plný rôznych nebezpečenstiev. Že nám spôsobí krutú smrť? Ale veď ona je pre nás uprostred vĺn tohto sveta prístavom, ku ktorému musíme smerovať všetkými plachtami. Ona nám otvára cestu k sláve večného života.“ (Slová bl. Sadoka bratom, podľa životopisu Abraháma Bzovského OP)