Mučeník za duchovné povolania
Relikvia ex ossibus (z kostí)
Narodenie: 4. január 1915, Vajnory, Slovensko;
Smrť: 8. január 1969 (54 ročný), Bratislava, Slovensko;
Beatifikácia: 30. september 2017, František;
Sviatok: 8. január
Životopis: Narodil sa ako prvé z desiatich detí. V detstve býval často chorý. V desiatich rokoch bol náhle uzdravený na príhovor Panny Márie, ktorej prisľúbil, že „bude jej synom navždy“. Roku 1927 vstúpil do školy k saleziánom v Šaštíne, po absolvovaní noviciátu vo Svätom Beňadiku zložil v roku 1932 prvú rehoľnú profesiu a v roku 1940 bol v Turíne vysvätený za kňaza. Po návrate do vlasti pôsobil v saleziánskom oratóriu v Bratislave-Miletičovej a začal študovať chémiu a prírodné vedy a neskôr vyučoval v rozličných saleziánskych inštitútoch a na biskupskom gymnáziu v Trnave. Keď v roku 1946 komunisti žiadali odstránenie krížov zo školských tried, Titus sa ako profesor v Trnave postavil proti: doplatil na to prepustením. V situácii, kedy štátna moc zatvorila všetky kláštory a rehoľníkov internovali, súdili a ponižovali, Titus Zeman sa rozhodol zachraňovať mladé duchovné povolania. Na jeseň 1950 dvakrát tajne sprevádzal mladých bohoslovcov cez rieku Moravu a cez Rakúsko do Talianska, aby mohli dokončiť štúdiá teológie a byť vysvätení za kňazov. Počas tretieho prechodu v apríli 1951 bol Titus Zeman spolu s takmer celou skupinou zatknutý. Obvinenia boli: špionáž a velezrada. Prokurátor žiadal trest smrti, napokon dostal 25 rokov tvrdého väzenia bezpodmienečne, so stratou občianskych práv. Titus znášal väzenia dlhých 13 rokov, bol ťažko mučený, zosmiešňovaný, ponižovaný. V Jáchymove musel manuálne drviť rádioaktívny urán. V roku 1964 režim Titusa podmienečne prepustil na slobodu, no stále bol trápený, sledovaný a robili na ňom aj medicínsky pokus. Zomrel na následky mučenia a väzenia, ktoré dokázaným spôsobom viedli ku skráteniu jeho života. V roku 1991 ho rehabilitačný proces definitívne vyhlásil za nevinného. Je to prvý blahorečený slovenský rímskokatolícky kňaz.
Pomoc: patrón a ochranca duchovných povolaní;
„Aj keby som stratil môj život, nebolo by to márne, ak by sa aspoň jeden z tých, ktorým som pomohol, stal kňazom namiesto mňa.“ (bl. Titus Zeman)
