Jn 2, 13-22
Dnes si pripomíname výročie posviacky chrámov, ktorých deň posvätenia nie je známy. Prečo Cirkev vôbec ustanovila takýto sviatok? Aby si pripomenula a uctila dve veci. Tou prvou je pravda našej viery: Slovo sa telom stalo a prebývalo medzi nami. Boh nie je len nejaká neurčitá kozmická sila. V dejinách sa prihováral a zjavoval konkrétnym ľuďom. Vrcholom konkretizácie tejto viery je osoba Ježiša Krista. V ňom a skrze neho vzťah človeka k Bohu nachádza najhlbšiu rovinu. Tým druhým dôvodom oslavy dnešného sviatku je živá pamäť na všetkých ľudí minulosti a ich vieru. Keď stavali svoje domy, dediny a mestá okolo chrámu ako centrá jednoty, ochrany v ťažkostiach, miesta vďakyvzdania za úrodu i životné jubileá, miesta poslednej rozlúčky. Tak nám zanechali odkaz, že chrám nie je len stavba, ale hlavne stred, v ktorom sa stretáva naša konkrétna historická skúsenosť s Božou transcendenciou.
Bože, daj nám zakúšať svoju prítomnosť.
Fr. Irenej, OP
