Schody a tesná brána do svetla - akad. maliar Ladislav ZáborskýLk 24, 35-48

„Zmätení a naľakaní si mysleli, že vidia ducha.“ Viera nie je súbor pekných myšlienok, ale stretnutie s Ježišom, ktorý žije. Už piaty deň počúvame o Ježišovom zmŕtvychvstaní. Je to deň, ktorý už nikdy neskončí. Kristovo zmŕtvychvstanie nie je banálny príbeh o oživení mŕtvoly. Ani symbolické vyjadrenie, že Ježišov príbeh žije dodnes v mysliach veriacich ľudí. To by bolo veľmi málo.

„Pozrite na moje ruky a nohy, že som to ja! Dotknite sa ma a presvedčte sa!“ Prečo ruky a nohy? Lebo tam sú jeho rany. Boh bol ukrižovaný, zabitý človekom. To nesedí a nikdy nebude sedieť do rozumového pojmu Boh. V Ježišovi Kristovi sa Boh zjavuje ako ten, ktorý je iný. Úplne iný ako sú ľudské predstavy a očakávania. „Kríž je pre jedných pohoršenie, pre iných bláznovstvo.“ (1 Kor 1, 23) Nie je pravda, že zlí ľudia Ježiša nakoniec zabili, ale pretože jeho Otec je väčší, mocnejší, tak ho na tretí deň pozdvihol k životu. Pravda je taká, že celé Písmo hovorí o tom, že niet inej cesty do raja. „Tak je napísané, že Mesiáš bude trpieť a tretieho dňa vstane z mŕtvych.“

Niet Ježiša bez rán. Naša viera musí byť dotykom Jeho rán. Ony sú jediným liekom na náš hriech. Trhlina zranenia v Ježišovom srdci, je úzka brána do neba. Kľúčom od nej je spoznanie a vyznanie svojich hriechov. Od Kristovho zmŕtvychvstania máme hľadieť na hriech, bolesť, utrpenie, smrť, z druhej strany. Ako na pôrodné bolesti nového života, otvoreného pre všetkých ľudí.

Kristovo zmŕtvychvstanie je kulminačný bod. Odkiaľ sa vraciame k svojmu krstu. Boh chce byť v nás a nezastaví ho ani naša hriešnosť. Hriešnik môže ukázať krásu Krista. Ježiš verí v našu svätosť, lebo rozumie nášmu hriechu. Vie, že človek je obeťou svojho hriechu. Boh je hlboko dotknutý naším životom. Vie, že vzťah s nami bude pre Neho zraňujúci. Kríž je dôsledok Jeho bytia s nami.

Fr. Šimon OP

Share This