ŽivotJn 4, 45-54

„Pane, poď, kým mi dieťa neumrie!“ Je to dramatické volanie otca celého ľudstva, ktorý prežíva smrteľné ohrozenie vpísané do ľudskej prirodzenosti. Už nielen Izrael zakúša uzdravenie svojho vzťahu s Bohom, ale celé ľudstvo – a to je vyjadrené v slovách prosby kráľovského úradníka. Ak je to volanie celého ľudstva, má sa stať aj naším volaním, ktoré sa spontánne rodí z hĺbky nášho utrpenia.

„Choď, tvoj syn žije!“ Ježiš nesplnil prosbu tak, ako si prial úradník. Nešiel s ním, ale povedal mu, že jeho syn žije. Mohol pochybovať, nahnevať sa na Ježiša, ale neurobil to. Uveril Ježišovmu slovu a šiel. Veril bez toho, aby žiadal znamenia. Je to aj obraz nového narodenia do viery.

Ježiš nepovedal, tvoj syn je zdravý. Lebo život je viac než zdravie. Žiť znamená byť vo vzťahu s tým, ktorý je Život. Je to aj predpoveď zmŕtvychvstania. Plán Boha nie je predlžovať pozemský život, ale nová skutočnosť, nový život, ktorý začína v skutočnom uverení. „Uveril on i celý jeho dom.“ Viera, ktorá sa prenáša na iných, je viac než telesné zdravie. Uverme, aby sme videli, že Ježiš aj nám chce dať viac, než si zasluhujeme a žiadame.

Fr. Šimon OP

Share This