Mt 9, 35-10, 1. 5a. 6-8

V ôsmom storočí pred príchodom Ježiša, v období beznádeje, nevery, hriechu, prorok Jeremiáš potešuje ľud: „Ty nebudeš plakať ustavične. On sa iste zmiluje nad tebou, keď budeš volať o pomoc; odpovie ti hneď, len čo počuje tvoje volanie.“ (Iz 30, 19) My kresťania vieme to, čo prorok Izaiáš nemohol vedieť: že kedysi svätý vrch Sion bude Golgotou, a korunovačná hostina nového Kráľa – Eucharistia. Táto obeta zotrie z očí všetky slzy a smútok, lebo skutočne a raz navždy premôže smrť.

Mnohí dnes Ježišovi nie úplne rozumieme. Prečo? Pretože mnohí sa nepovažujeme za stratených a bez učiteľa. Nie sme „ovce bez pastiera“. Nie je to o nás. Sme súčasťou vyspelej civilizácie, ktorá nepotrebuje nikoho, kto by ju poučoval alebo usmerňoval. Sme on-line takmer nonstop a pomocou pár klikov na klávesnici precestujeme tisíce kilometrov v čase a priestore s neuveriteľnou ľahkosťou.

Nakoniec mnohí máme podozrenie, že Boh so svojimi starými myšlienkami skončil. A jeho príbeh nám už nemá čo povedať. Boh sa pre mnohých ľudí stal sentimentálnou hračkou pre dobre vychované deti alebo rovnako sentimentálne staré dámy. „Šťastní sú všetci, čo dúfajú v Pána“. (Ž 128)

Fr. Šimon OP