Ježiš dnes veľmi jasne pripomína, že jestvuje niečo, čo má oveľa väčší význam než choroba tela alebo duše. Je to hriech, ktorý sa stal príčinou choroby a smrti. Hriech je niečo ako netrafiť do cieľa. A ten, kto netrafí do cieľa, zakúsi ohromnú trpkosť, sklamanie, pretože sa rukolapne dotýka vlastného ohraničenia. Iba Boh je bez ohraničení.
Keď Ježiš videl ich vieru, povedal ochrnutému: „Synu, odpúšťajú sa ti hriechy.“ Marek použil dôverné oslovenie synček, dieťa moje. Ježiš to hovorí spôsobom ako vlastná matka alebo otec svojmu dieťaťu. Chcú využiť všetko, čo by pomohlo ich dieťaťu cítiť sa milovaným.
Takéto slová nie sú akceptovateľné pre učených v Písme, pretože isté schopnosti, ako odpúšťanie hriechov, patria výlučne Bohu. Ježiš hneď svojím duchom spoznal, že tak rozmýšľajú, a povedal im: „Prečo si to myslíte vo svojich srdciach? Čo je ľahšie – povedať ochrnutému: »Odpúšťajú sa ti hriechy«, alebo povedať: »Vstaň, vezmi si lôžko a choď!«? Ale aby ste vedeli, že Syn človeka má na zemi moc odpúšťať hriechy“ – povedal ochrnutému: „Hovorím ti: Vstaň, vezmi si lôžko a choď domov.“ A on vstal, hneď si vzal lôžko a pred očami všetkých odišiel.
Fr. Šimon OP
