Mt 15, 21-28
Prameň všetkej dobroty ostáva ticho, keď sa naň obráti žena v núdzi. Ako by si ju Kristus ani nevšímal. Prečo? Chcel byť konzistentný so svojím nariadením spred pár kapitol, aby apoštoli nešli cestou k pohanom? Alebo chcel, aby žena deklarovala silnejšiu túžbu po zázraku? Alebo chcel dať príležitosť učeníkom, aby sa za ňu prihovorili? Akoby nestačila jeho zdanlivá ignorácia prvej žiadosti, na jej druhú prosbu o pomoc reaguje priam odmietavo výrokom o deťoch a šteňatách. Ale obstála i v druhej skúške. Ukázala zbožnosť, ukázala vieru a prejavila pokoru. Nič teda nebránilo, aby získala, o čo prosila. A tak od Ježiša dostáva najskôr pochvalu, potom aj odpoveď a nakoniec i také vytúžené uzdravenie svojej milovanej dcérky.
Pane, daj nám silu nenechať sa odradiť prvou prekážkou, na ktorú narazíme.
Fr. Damián, OP
