Mk 11, 11-25

Dnešné evanjelium opisuje Ježiša, ktorý vyháňa predavačov a kupujúcich z chrámu. Hovorí im, že z chrámu urobili lotrovský pelech, čiže skrýšu zbojníkov. Tieto slová sú v aj v knihe Jeremiáša zo siedmeho storočia pred Kristom. „Hľa, vy sa spoliehate na klamné reči bez akéhokoľvek prospechu. Nuž kradnúť, vraždiť, cudzoložiť, krivo prisahať, okiadzať Bála a vláčiť sa za cudzími bohmi, ktorých ani nepoznáte? Potom prídete a postavíte sa predo mňa v tomto dome, ktorý sa volá mojím menom, a hovoríte: »Sme v bezpečí,« len aby ste mohli páchať všetky tieto ohavnosti? Vari je tento dom, ktorý sa volá mojím menom, lotrovský pelech vo vašich očiach? (Jer 7, 4n)

„Dom modlitby pre všetky národy.“ Naša modlitba, život viery, má niekedy takú podobu, že prichádzame k Bohu ako k starému dedkovi, ktorý síce žije v rodine, ale pôsobí takým prežitým dojmom, že je prakticky neviditeľný až do chvíle, kým nie je potrebný. Ak sa chceme skutočne modliť, je potrebné, aby sme sa to usilovali robiť čo najsvedomitejšie, veľmi pozorne, a nechávali pri tom miesto celej škále rôznorodosti a skúsenosti toho, čo je Božské.

Môžeme sa dostať aj do štádia, že modlitba sa nám zdá byť neatraktívna a málo zaujímavá. Prečo je tomu tak? Jeden z dôvodov môže byť ten, že hovoríme o Bohu takým spôsobom, akoby sme boli odborníkmi, či vplyvnými manažérmi, ktorí sa pýšia tým, že ich správy došli až ku „Generálnemu riaditeľovi“. Správame sa ako dispečeri, ktorí rozhodujú, ktorým smerom má prúdiť Božia milosť. Ale nie sme. Je veľmi dôležité, aby sme sa usilovali byť citliví na skutočnosť, že je mnoho a rôznych skúseností Boha.

Fr. Šimon OP