V rámci cyklu o spoznávaní svätých a blahoslavených sme si tento raz predstavili blahoslaveného Titusa Zemana. Bol to saleziánsky kňaz, mučeník, ktorý počas komunizmu organizoval prevádzanie bohoslovcov do zahraničia. Niekoľko rokov strávil vo väzení, ale ani to ho neodradilo od jeho povolania, aby sa venoval mladým či pripravoval mužov na kňazstvo. Relikviu dona Titusa budeme mať v kostole sv. Dominika vystavenú k verejnej úcte do nedele 2. apríla. Osobnosť Titusa Zemana nám prišiel predstaviť salezián don Jozef Luscoň.
Titus Zeman bol kňaz, salezián a patrí medzi blahoslavených súčasnej doby. Aká bola jeho cesta k rehoľnému povolaniu?
Titus Zeman vyrastal vo Vajnoroch, bol najstarší z desiatich detí a v detstve bol chorý. Nikto však nevedel, čo je to za chorobu, chodili s ním po doktoroch, ale nevedeli mu pomôcť. Ako chlapec sa chcel tej choroby zbaviť, tak spravil taký dohovor s Pannou Máriou. Hovoril: Panna Mária, keď ma ty zbavíš tejto choroby, tak ja budem navždy tvojím synom. A keď sa raz vracala púť zo Šaštína, kam chodili aj Vajnorčania, tak ho požehnali a tá choroba zmizla. Titus zostal verný svojmu sľubu a už ako 10-ročný rozmýšľal, kde by mohol ísť, aby bol synom Panny Márie. To bol rok 1927. Tri roky predtým prišli do Šaštína saleziáni, ku ktorým sa nakoniec prihlásil aj Titus.
Titus vstúpil do rehole ako veľmi mladý. Čomu sa ako kňaz venoval?
Ako 17-ročný vstúpil do noviciátu v Hronskom Beňadiku. Neskôr ako asistent pôsobil aj v Ostrave, vo Fryštáku, na štúdiá odišiel do Talianska a v roku 1941 bol vysvätený za kňaza. Keď sa začala vojna, chcel študovať telocvik, ale predstavený mu nariadil študovať chémiu, pretože v Trnave na biskupskom gymnáziu potrebovali jedného profesora. Titusa však nakoniec z tohto gymnázia vyhodili, pretože dal na steny školy kríže, ktoré riaditeľ predtým sňal. To bola však aj taká Božia réžia, pretože sa dostal ako kaplán do Šenkvíc a počas barbarskej noci v roku 1950 ho nezavreli, lebo bol mimo kláštora.
Nakoniec však Titus Zeman bol väznený. Tieto udalosti aj patrili medzi dôležité body v jeho živote, ktoré viedli k jeho blahorečeniu. Aké akcie organizoval počas komunizmu?
Titus po barbarskej noci zostal na slobode a začal rozmýšľať, ako bude ďalej pôsobiť. Saleziáni mali vtedy 150 bohoslovcov, preto Titus spolu s donom Macákom začali týchto mužov prevážať do Turína, kde by mohli doštudovať a stať sa kňazmi. Prvé dve výpravy išli dobre, tretia však už nie. Niektorých mučili, aby zistili, kto je vodca prevádzačov. Padlo to na Titusa a dostal 25 rokov väzenia. Vystriedal niekoľko väzníc a po 13 rokoch ho prepustili. S podlomeným zdravím ho však nikde nechceli zamestnať, tak pracoval ako skladník. Keď sa časy trochu uvoľnili, pôsobil aj pastoračne, venoval sa miništrantom, prvoprijímajúcim, rád spovedal. Veľmi ťažko však prežíval udalosti, keď v auguste 1968 prišli vojská Varšavskej zmluvy. Mal choré srdce. Na Vianoce ešte ako rodina boli spolu na cintoríne pri rodičoch. Vyslovil želanie, že keď zomrie, chce byť pochovaný práve na tom mieste. Po novom roku 8. januára 1969 Titus zomiera. Na jeho pohrebe provinciál don Dermek nazval Titusa Zemana mučeníkom.
Don Titus Zeman je prvý slovenský rímskokatolícky kňaz, ktorý bol blahorečený. Ako v súčasnosti pokračuje proces svätorečenia? Môžeme v tejto súvislosti očakávať nejaký posun?
Po páde komunizmu začal synovec Titusa Zemana spisovať jeho životopis, v roku 2010 sa začala výskumná fáza procesu blahorečenia, bol uznaný za mučeníka a 30. septembra 2017 bol vyhlásený za blahoslaveného. Aktuálne prebiehajú púte do Vajnôr, šíri sa úcta k blahoslavenému, vo farnostiach je rozdaných okolo 350 jeho relikvií nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí a čaká sa či bude na jeho príhovor aj nejaký zázrak. Niečo sa už dokonca aj stalo, ale samozrejme, treba to dôkladne preskúmať. Dôležité je, aby sa aj v nás stal zázrak a aby sme sa na príhovor dona Titusa polepšili.
Veriaci sa často utiekajú k svojim patrónom, aby im vyprosili rôzne milosti. Ľudia s akými ťažkosťami sa môžu obracať na blahoslaveného Titusa?
Titus Zeman ako salezián vychovával mladých. Pri mladých je veľmi dôležité zistiť, čo Boh chce mať z tohto človeka, nie čo z neho chcú rodičia alebo okolie. Don Bosco toto učil a pastoráciu povolaní považoval za veľmi dôležitú. Titus nasledoval tento príklad a hovoril, že keby len jeden z chlapcov, ktorých učí, sa stane kňazom, tak sa mu to oplatí. Titus je teda taký ochranca duchovných povolaní. Venoval sa však aj dievčatám, vyučoval ich chémiu, takže naozaj nám môže pomôcť, aby sme si vyprosili povolanie a boli verní či už kňazskému alebo aj manželskému povolaniu. Rodičia by iste boli radi, keby ich deťom zatlieskali aj v nebi, nielen tu na zemi po nejakom výkone, ale hlavne v nebi. A to sa stane, keď budú realizovať svoje povolanie.
Prehľadné životopisné údaje o živote bl. Titusa Zemana a záznam predstavenia relikvie don Jozefom Luscoňom SDB nájdete tu:
Za rozhovor ďakuje: Alžbeta Paulíková.
