Veľkú časť uzdravení robí Ježiš dotykom: dotkne sa malomocného, hluchonemého, chytí za ruku Jairovu dcéru… No existuje rozdiel medzi spôsobmi dotykov, prípadne ich významom. Keď Ježiš uzdravil desať malomocných, iba jeden sa vrátil, aby sa mu poďakoval. Dnes sa na Ježiša tlačí celý zástup, dotýka sa ho, ale iba jedna žena sa ho skutočne dotkla a ozdravela. No nielen to, že ozdravela. Ježiš sa kvôli nej otočil a chcel ju vidieť. Chcel sa s ňou rozprávať. Byť videný Bohom a môcť sa s ním rozprávať. Toto je posvätnosť dotyku viery a lásky, ktorá nekoná jednosmerne. Nechce získať iba osobný prospech, po ktorom každý ide svojou cestou. Dotyk viery na jednej strane uzdravuje jednotlivca, na druhej strane vťahuje do Božieho tajomstva, do pohľadu stretnutia, do rozhovoru s Bohom v pravde a láske. Podobne ako Eucharistia je takýmto konkrétnym dotykom a zároveň dvojsmernou komunikáciou.
Pane, vťahuj nás cez dotyk našej viery do svojho veľkého tajomstva a spoločenstva.
Fr. Irenej, OP
