Jedným z cieľov modlitby je budovanie jednoty a dôvery, vedieť si vážiť a oceniť dobro. V protiklade k tomu stojí rozdelenie, podozrievavosť, nedôvera a odcudzovanie dnešného evanjelia. Ľudia v Ježišovej dobe i dnes sú často životom doráňaní a nedôvera i bolesť sú im v živote často bližšie. No Ježiš svojim súčasníkom i nám adresuje rovnaké pozvanie k modlitbe, ktorá pomáha vyjadriť bolesť i pochybnosti, ale nezostať pri nich.
Nanovo nás privádza k viere v dobro, väčšie a silnejšie, ako je zlo. Pretože jeho garantom nie je ľudská sila, ale dôvera, ktorej sme všetci pozvaní sa učiť, a v konečnom dôsledku Božia dobrota, ktorá už raz premohla hriech a smrť. V živote sú totiž situácie, keď nás môže dobehnúť ľudská bezmocnosť, a jediné, čo človeku zostáva, je vedomie, kam človek smeruje a komu chce patriť. Nech takéto zakorenenie skrze modlitbu nás učí duchovnej sile uprostred krehkosti života.
Ak ja Božím prstom vyháňam zlých duchov, potom k vám prišlo Božie kráľovstvo. Vitaj, Pane.
Fr. Irenej, OP
