„Súd spočíva na tom, že svetlo prišlo na svet, ale ľudia milovali viacej tmu ako svetlo, lebo ich skutky boli zlé.“ Ježiš vymenúva šesť párov poučení; zahynúť – mať večný život, byť potupený – byť spasený, veriť v Jednorodeného Božieho Syna – neveriť v Neho, milovať tmu – milovať svetlo, dopúšťať sa neprávosti – plniť požiadavky pravdy, nenávidieť svetlo – približovať sa ku svetlu.
Týmito protikladmi Ježiš ukazuje, že vzdialenie sa od Boha úplne ničí človeka. Naopak, priblíženie človeka k Bohu je záchranou a uzdravením. Ježiš nehovorí: „Priblížte sa k Bohu a zachránite samých seba.“ Lebo niekto je tak veľmi chorý, že nemá silu ani na to, aby sám šiel k lekárovi. V takej situácii sa nachádzal človek. Vzdialený od Boha a ponorený v prázdnote, zbavený duchovných síl, bol by naveky zahynul, keby Božský lekár sám neprišiel k nemu.
Vo svetle Božej lásky voči ľuďom môžeme porozumieť tomu, čo znamená byť človekom. Človek je taký dôležitý, že samotný Boh ho miluje a túži po priateľstve s ním. „Veď Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale aby mal večný život.“
Fr. Šimon OP
