„Ale ak ja Božím prstom vyháňam zlých duchov, potom k vám prišlo Božie kráľovstvo.“ Boží prst je absolútna moc, ktorú vlastní Ježiš. Evanjelista metaforicky zdôrazňuje, že každé dejiny, aj tie naše, sú priestorom, kde Boh koná. Od stvorenia sveta po Parúziu – druhý slávny príchod Ježiša na konci sveta – sa prejavuje Jeho moc.
Ježiš je predstavený ako nový Dávid, neprekonaný bojovník, ktorého jedni oslavujú, iní ho potupujú a závidia mu. Keď sa objavil dovtedy neprekonaný bojovník, filištínsky gigant Goliáš, izraelský kráľ Saul dostal strach a úplne stratil reč aj nádej na možnosť poraziť ho. „Keď Šaul a celý Izrael počul tieto slová Filištínca, naľakali sa a veľmi sa báli.“ (1 Sam 17, 11)
V takejto dramatickej chvíli sa odohráva prozaická scéna – chlapec Dávid, ktorého otec poslal zaniesť jedlo trom starším bratom, ktorí boli v Saulovom vojsku. Dávid náhodou začul ozvenu Goliášových slov, ktorými znevažoval izraelských vojakov. Dávid bol pastierom oviec a pri nich sa naučil strážiť otcovo stádo pred divou zverou. Preto keď počul vyhrážky Goliáša, nezľakol sa, nestratil reč, ale odvážne sa vzoprel slovami: „Ty ideš proti mne s mečom, kopijou a oštepom, ja však idem proti tebe v mene Pána zástupov, Boha izraelských šíkov, ktorého si hanobil.“ (1 Sam 17, 45) Dávid si bol istý, že Božia moc je pri jeho boku. „Dávid premohol Filištínca prakom a kameňom, zrazil Filištínca a usmrtil ho, hoci Dávid nemal v ruke meč.“ (1 Sam 17, 50)
Fr. Šimon OP
