Mk 7, 31-37
Ježiš nehľadá svoju slávu. Často sa chce utiahnuť do samoty, ale ľudia ho i tak nachádzajú. Teraz berie chorého nabok od zástupu, aj tak sa dozvedia o zázraku. A navyše už tretíkrát zakazuje hovoriť o svojich zázrakoch, ale oni ešte o to viac šíria radostnú zvesť o jeho činnosti. Ježiša nemožno ukryť, jeho skutky nemožno utajiť. Boží Syn je príliš dôležitý, aby ostal v skrytosti. Mesto postavené na návrší sa nedá ukryť, lampa patrí na svietnik, nie pod mericu. O to viac, keď sa stáročné očakávania začínajú napĺňať. Hluchí počujú, nemí hovoria. To sú dva Izaiášom predpovedané dôsledky požehnania, ktoré majú nastať, keď Boh na konci čias navštívi svoj ľud. A tak im v srdci začína nesmelo klíčiť otázka, ktorú si ešte pery netrúfnu ani vysloviť: Je to azda konečne on?
Pane, daj nám silu kázať to, čomu uverilo naše srdce.
Fr. Damián, OP
