Od vzkriesenia Lazára sa začína vláda temna. Ježiš, hoci ho mnohí neprijímajú, neprestáva konať dobro. Lebo on nevie konať nič iné. Evanjelista Ján poznamenáva, že aj ten najväčší znak sa môže ukázať ako prekážka viery. Sú ľudia, ktorí nemienia zmeniť svoj kriticky postoj a nenávisť voči Ježišovi. „Ak ho necháme tak, uveria v neho všetci, prídu Rimania a zničia nám i toto miesto i národ.“
Ale jeden z nich, Kajfáš, ktorý bol veľkňazom toho roka, im povedal: „Vy neviete nič.“ V tejto chvíli nastupuje odtrhnutie skupiny farizejov od zodpovednosti, ktorá spadá na Kajfaša: „Je pre vás lepšie, ak zomrie jeden človek za ľud, a nezahynie celý národ.“ V tradícii Izraela sa každý rok konal obrad zmierenia. Kňaz vyberal jedného capa, na ktorého boli vložené viny všetkých ľudí. Následne toto zviera vyhnali na púšť. Takýmto obradom sa začínal nový rok v novosti života. Ježiš je teda vybraný veľkňazom ako obetný cap. Na neho treba hodiť viny všetkých, aby všetkým zaistil záchranu (Levitikus 16. kap.).
„Toto však nepovedal sám od seba, ale ako veľkňaz toho roka prorokoval, že Ježiš má zomrieť za národ, a nielen za národ, ale aj preto, aby zhromaždil vedno rozptýlené Božie deti.“ Obludný proces proti Ježišovi. Evanjelista v ňom odkýva všeobecný plán spásy. Ježiš prišiel k strateným ovciam z domu Izraela, ale jeho spásne dielo sa neobmedzuje iba na nich, ale na každého človeka do konca sveta.
Môžem zabiť Boha v sebe, svojom živote. Ale nemôžem zabrániť Bohu, aby sa prihováral môjmu srdcu a ponúkal mi večný život. Napriek tomu, že som jeho vrahom. Exupéry (1900-1944) zaujímavým spôsobom vyjadril, čo znamená peklo: „Zistiť v smrti, že som prázdny, že som sa nenaplnil Bohom.“ Najväčšou tragédiou Kajfáša nebol jeho hriech, že poslal Ježiša na smrť. Jeho najväčším nešťastím bolo to, že nerozpoznal v Ježišovi naplnenie svojho života.
Fr. Šimon OP
