Na začiatku svojho verejného účinkovania bol Ježiš na púšti pokúšaný diablom tromi skúškami: žiť iba pre telo, uctievať bohatstvo aj za cenu zla, pokúšať Boha (Lk 4,1-13). Minulú nedeľu sme počuli, ako sa tento zápas dobra a zla neodohráva niekde ďaleko na púšti, ale v každodennom živote. Saduceji pokúšajú Ježiša v spore o daň cisárovi, kde sa pýtajú na Ježišov názor na politiku a peniaze, ktoré sú pre nich kritériá telesného sveta. Ježiš odpovedá, že existuje niečo viac ako iba politika a peniaze – Boh a jeho obraz v nás.
Dnes farizej pokúša Ježiša otázkou, čo sa týka viery a náboženstva. Pýtať sa na to, čo je v náboženstve najdôležitejšie, je do veľkej miery snahou zúžiť realitu viery a podmaniť si ju. Ježiš odpovedá, že ak viera a náboženstvo stratí svoj duchovný princíp dôvery, vzťahu, úcty, pokory a služby, stane sa formálnou silou, ktorú človek vyprázdni a začne využívať ako akúkoľvek inú ľudskú ustanovizeň. Takto sa aj viera a náboženstvo môžu premeniť na výčitku voči ľuďom i Bohu, ktorá môže vyústiť až do vzbury.
Náboženstvom si nemáme slúžiť, ako keď diabol cituje Písmo na púšti (Lk 4,9-10). Náboženstvo a viera sú školou, v ktorej sa neustále učíme službe lásky Bohu a blížnemu v dôvere a nádeji.
Pane, uč nás premáhať pokušenia obnovou v Duchu a Pravde. (Lk 4,1-13).
Fr. Irenej, OP
