Lk 14,15-24
Všetky veci a dokonca aj vzťahy, ktoré trvajú dlho a už ich dobre poznáme, majú tendenciu zovšednieť. Môže to byť manželstvo, kňazské a rehoľné povolanie, rodinné vzťahy, dom či auto… Novosť dokáže rozptýliť, zaujať našu pozornosť a my často hľadáme takéto rozptýlenie. No viera nás pozýva vynášať z nášho srdca „veci nové i staré“. Je dobré tešiť sa z nových okamihov života, ale je dobré nezabúdať na to, čo v gréčtine znamená eudaimonia – eu znamená dobro a daímón znamená duch. Tým sa nemyslí, aby sme mali stále dobrú náladu alebo povzneseného ducha. Myslí sa tým zakorenenie v našom živote, ktoré mu dáva stálosť a správnu orientáciu. Eudaimonia je budovanie čnostného života, ktorý nás vedie k poznaniu a láske, ktoré sa časom nevyčerpávajú, ale prehlbujú a doceňujú. A tomu sa potrebujeme učiť tak vo viere, ako aj v medziľudskom spolunažívaní.
Pane, pomáhaj nám rásť v pravde i láske, ktoré sú nevyčerpateľné.
Fr. Irenej, OP
