Mk 7, 31-37
Grécke slovo, ktoré my prekladáme ako hluchonemý, označuje niekoho, kto je hluchý a kvôli tomu hovorí ťarbavo, nemotorne, kto nevie korigovať svoju reč, lebo sa nepočuje. Uzdravenie teda nespočíva v tom, aby hovoril, ale aby hovoril správne a zrozumiteľne. Čo nasleduje je séria nenápadných detailov Ježišovho konania, z ktorých prvým je ten, že hluchého berie nabok od zástupu. Akoby ho potreboval oddeliť od skupiny, od davu, aby mohol obnoviť jeho schopnosť počúvať, aby mu vrátil hlas, aby znova naštartoval jeho schopnosť komunikovať. A, paradoxne, takýmto oddelením vytiahne chorého z izolácie, v ktorej sa ocitol, kým bol s tými, ktorí ho k Ježišovi priviedli. Ježišova výzva „Otvor sa“ zaznieva všetkým nám, uzatvoreným do svojich skupín a neschopným komunikovať, ktorí potrebujeme z Božej milosti byť sami sebou, objaviť svoj vlastný hlas a schopnosť načúvať.
Pane, vyveď aj nás mimo zástupu.
Fr. Damián, OP
