Keď niekto zomrie, často sa hovorí táto metafora: „Už je na druhom brehu.“ Vyjadruje totiž určitú cestu k realite, s ktorou ešte nemáme plnú skúsenosť. A v tomto duchu môžeme toto obrazné vyjadrenie spojiť s Eucharistiou, prípadne naším evanjeliovým úryvkom o rozmnožení chleba. Keď Ježiš zázračne rozmnožil chleby a ľudia sa nasýtili, zrazu im zmizol. Už ho viac nenašli na brehu fyzického dostatku. Potrebovali sa preplaviť na druhý breh za Ježišom. Potrebovali byť konfrontovaní s duchovným hladom a potrebou jeho zahnania. A Ježiš sám ich povzbudzuje na tejto ceste: „Nezháňajte sa za pominuteľným pokrmom, ale za pokrmom, ktorý ostáva pre večný život, a ten vám dá Syn človeka.“
Pane, sprevádzaj nás na cestách viery a duchovnej túžby.
Fr. Irenej, OP
