Duša pred svetlom - akad. maliar Ladislav Záborský

Zrno musí byť zasiate do zeme. V živote to znamená, že možno budeme odhodení tými rukami, ktoré nás hladili, objímali a chránili. Alebo odvrhnutí od milujúcej rodiny do samoty. Opotrebované telo opustí akákoľvek láska a priazeň. Neznesiteľný pocit samoty a nenaplnenej túžby po niekom pri sebe. Ten, komu si dôveroval, ťa zradil a nechal osamote, odhodil ako bezvýznamné zrno do zeme, smútku, plaču, bolesti a trápenia. Kto sa s tým dokáže zmieriť bez hnevu a zúfalstva?

V živote viery je najdôležitejšou otázka, či som dostatočne malý, slabý? Nejde o rezignáciu. Ale ide o to, aby som si dokázal vybrať to, čo je vo mne najmenšie. Najmenší v Božom kráľovstve je hriešnik. Pán Boh si nás vybral, chce aby sme boli jeho priatelia, lebo sme hriešnici. Chce, aby sme tomuto svetu ukazovali život, ktorý koná v nás a cez nás. Že to nie je náš život, ale Boží.

V centre dnešného evanjelia je najmenšie zrno! Bohu sa páči a vzhliada na to, čo je najmenšie. Duchovný život, čiže večný život, začína od najmenších krokov.

Veľká duchovná revolúcia začína najmenšími zmenami, najľahšími rozhodnutiami, najkratšími modlitbami, najjednoduchším zastavením sa pri Božom slove.

Fr. Šimon OP