Obeta zmiereniaJn 11, 45-56

Ježiš, hoci ho mnohí neprijímajú, neprestáva konať dobro. Evanjelista Ján poznamenáva, že aj ten najväčší znak sa môže ukázať ako prekážka viery. Stále je pomerne veľa ľudí, ktorí nemienia zmeniť kritický postoj a nenávisť voči Ježišovi. „Ak ho necháme tak, uveria v neho všetci, prídu Rimania a zničia nám i toto miesto i národ.“

V tradícii Izraela sa každý rok konal obrad zmierenia. Kňaz vyberal jedného capa, na ktorého boli vložené viny všetkých ľudí. Následne toto zviera vyhnali na púšť. Takýmto obradom sa začínal nový rok v novosti života. Ježiš je teda vybraný veľkňazom ako obetný cap. Na neho treba hodiť viny všetkých, aby všetkým zaistil záchranu. (Levitikus 16. kap.)

Môžeme zabiť Boha vo svojom živote. Ale nemôžeme zabrániť Bohu, aby sa prihováral nášmu srdcu a ponúkal nám večný život. Najväčšou tragédiou nás ľudí nie sú hriechy, ale to, že nerozpoznávame v Ježišovi naplnenie svojho života.

Fr. Šimon OP