Mk 9,41-43. 45. 47-50
Sú veci, na ktorých lipneme, hoci nás odvádzajú od Boha. Niekedy sú to naše zlozvyky, inokedy nezdravé vzťahy či situácie, v ktorých vieme, že sa vzďaľujeme od Pána. Keď Ježiš hovorí o odťatí ruky či nohy a vylúpení oka, nehovorí o deštrukcii, ale o oslobodení. Hovorí o tom, že máme mať odvahu vzdať sa všetkého, čo nás zvádza k hriechu. Koľkokrát sa snažíme balansovať na hrane, koľkokrát ospravedlňujeme svoje slabosti namiesto toho, aby sme ich vytrhli aj s koreňom?
Každý, kto skutočne miluje, vie, že láska je viac než len príjemný pocit. Je to ochota obetovať sa, umierať sebe samému, aby mohol druhý žiť. Dnes nás Kristus volá k radikálnej láske. K odhodlanosti zriecť sa všetkého, čo nás ťahá preč od Milovaného.
Pane, čo je tou rukou, ktorú by som mal odťať?
Fr. Samuel, OP
