Mt 26, 14-25
Kristus hovorí o sláve. Že on je oslávený a v ňom je oslávený Boh. Judáš ho ide zradiť, bude ukrižovaný. A to má byť oslava Boha? V ľudských očiach je slávou to, keď je niekto ocenený, poctený, vybraný spomedzi zástupu a a daný do popredia, aby mu bol prejavený rešpekt. V Božom svete sláva funguje úplne inak. Neponúka svojich päť minút slávy, ale dáva ju na celý život. Tam aj zrada, mučenie či dokonca smrť, môžu byť nielen príležitosťou, ale dokonca prostriedkom na oslavu. Lebo vytvárajú priestor na to, aby Boh ukázal, kým je. Aby ukázal lásku, akú svet od stvorenia ešte nezažil. Akákoľvek slabosť človeka – váš i môj hriech – je pre Boha príležitosťou ukázať, že vie milovať až do krajnosti. Zrada, mučenie, smrť sú prostriedkom slávy, lebo v nich Božia láska prináša svoje ovocie. A ním je váš i môj nový život, život v plnosti, život s Bohom. Nadišla hodina, aby bol Syn človeka oslávený.
Pane, voveď nás do svojej slávy naveky.
Fr. Damián, OP
