Pohoršenie sa často vníma vo vzťahu k druhým ľuďom, niečo ako zneistenie druhých nesprávnym myslením, rozprávaním a konaním (KKC 2284 – 87), až navádzanie na zlo. V dnešnom evanjeliu však čítame, čo je príčinou pohoršenia a kde dokáže vyrásť. Paradoxne môže vyrásť medzi blízkymi – v tomto prípade to sú Ježišovi rodáci. „Skade to má tento?“ A jeho príčinou je vnútorné rozhodnutie človeka, akým spôsobom sa pozerá na druhého. Z tohto pohľadu Ježišových rodákov až cítiť závisť, ctižiadostivosť, pohŕdanie, závan pýchy, podozrievanie, neprijatie… Osobná sloboda rozhodovania človeka je taká silná, že tam aj Boh môže byť niekedy „bezmocný“: „A nemohol tam urobiť nijaký zázrak.“ Nie je jedno, akým spôsobom sa pozeráme na seba a druhých. Nechajme preniknúť lúč Božieho svetla do svojich pohľadov a vnútorných rozhodnutí.
Pane, hoci nás môže pohoršovať mnohé, uč nás dôvere a viere, aby sa diali zázraky.
Fr. Irenej, OP