Niekedy je ťažké postaviť sa pred našich blížnych, zvlášť vtedy, keď urobíme niečo proti láske k blížnym. Niekedy je dokonca ťažké postaviť sa pred zrkadlo a vidieť v ňom vlastný obraz, najmä keď nám srdce i tvár oťažejú výčitkami svedomia a nepokojom z ťažkých vecí. Ježiš Kristus je ten, ktorý si prešiel pádmi krížovej cesty, až tým najväčším pádom do priepasti smrti. A práve preto, že si prešiel touto cestou, nás povzbudzuje k bdelosti a modlitbe. Buďme bdelí na Božiu svätosť, ktorá sa neunaví v tom, aby nám pomohla vstávať z našich pádov. Nie sedemkrát, ale sedemdesiatsedemkrát. Zabojujme za dôveru a lásku k Bohu a blížnym, aby sme sa učili stáť a pozerať z tváre do tváre tým, ktorých poznáme, milujeme, a keď je potrebné, tak pre nich aj trpíme. Bude to postoj plný dôstojnosti a pohľad výrečnejší ako všetky slová sveta.
Pane, pomáhaj nám vstávať, keď padáme, a posilňuj nás v túžbe vidieť tvoju tvár v pravde a láske.
Fr. Irenej, OP
