Dnes čítame v evanjeliu o dvoch starcoch, Simeonovi a Anne. Sú síce fyzicky starí a vysokého veku, no predsa je na nich niečo mladícke. Simeon nemyslí iba v hraniciach svojho osobného života, ale v šírke Božieho ľudu a v tejto šírke žije nádejou Ducha Svätého, že uvidí Mesiáša. Anna, ktorej už dávno zomrel manžel a nič sa nehovorí o tom, že by mala deti, urobila zo svojho života službu modlitby a pôstu pre Boha. Simeon a Anna v sebe v istom zmysle stelesňujú starý zákon od Adama a Evy až po Krista. Dvaja starci na prahu svojho života, ktorí sa tešia, že sa začína niečo nové, čoho sa mohli dotknúť a čo potešilo ich a bude potešením pre celý Izrael. Čo je tou potechou? Že v Ježišovi sa stal Boh ľuďom blízkym, stal sa Emanuelom – Bohom s nami. Tak sa pád prvotného hriechu Adama a Evy mení na splnenie Božieho prisľúbenia a vzdialenosť hriechu sa mení na blízkosť milosti.
Pane, očisťuj náš duchovný zrak, aby sme videli dielo tvojej milosti.
Fr. Irenej, OP
