Ježišu prijmeš ma do svojho srdca natrvalo - akad. maliar Ladislav ZáborskýJn 15, 9-17

Kresťanská viera nás učí, že Boh si nás vybral, rozhodol sa pre nás. To, že sme sa narodili, nebola naša voľba, je to výsledok túžby Boha a spolupráce rodičov. „Nie vy ste si vyvolili mňa, ale ja som si vyvolil vás.“ Kvôli čomu si nás Boh vybral? „Aby vo vás bola moja radosť a aby vaša radosť bola úplná.“ Ježiš sľubuje svojim učeníkom skúsenosť Otcovej lásky.

Neprekvapuje nás to? Božia láska nič neskrýva, nedáva sa po kúskoch, ale celá. V láske to ani inak nie je možné. Boh potrebuje od nás hoci len jediné porušenie nášho srdca, aby sa jeho láska dostala do nás nezadržateľnou silou. Odovzdal som vám všetko. Lásku, ktorú nám ponúka Ježiš, si nemôžeme nechať pre seba, nemôže sa stať súkromnou záležitosťou. Božia láska, aby žila, musí zostúpiť na niekoho ďalšieho.

Boh si tak veľmi zamiloval človeka, že chce obdarovať všetkých ľudí svojou láskou. Čo veľké sme urobili? V knihe Pieseň Piesní sú slová: „Očarila si moje srdce, sestrička moja, nevesta, očarila si moje srdce jediným pohľadom svojich očí, jediným ohnivkom svojho náhrdelníka.“ (Pies 4, 9) To znamená, že jeden, hoci maličký, najmenší, ale nezištný skutok lásky, modlitby, má schopnosť urobiť na Boha gigantický, nesmierny dojem. Stane sa dôvodom vyliatia Jeho lásky. Stačil jediný spravodlivý, Ježiš Kristus, aby sa Boh očaril celým ľudstvom. Stačí, že zachováme jediné prikázanie lásky, aby sa otvorili závory Božej lásky a rozliali na celé ľudstvo.

Fr. Šimon OP