Mt 17, 22-27
Čo sa zdá ako triviálna výmena názorov, je nesmierne dôležitým príbehom pre pochopenie Ježišovho poslania. Chrámová daň bol každoročný daňový poplatok dospelého židovského muža. A na rozdiel od rímskych daní sa predpokladalo, že ju budete platiť ako výraz patriotizmu. Lenže saduceji ju neuznávali, lebo bola údajne len nedávnym výstrelkom farizejov, a členovia Kumránu ju platili iba raz život. Ježiša chcú preto usvedčiť, že taktiež odmieta opodstatnenie dane. Avšak on, hoci je Synom a má právo byť od nej oslobodený, sa rozhodne ju platiť. Nie ako povinnosť, ale aby nedal pohoršenie. Aby nebol prekážkou vo viere pre blížneho. Nevyužíva privilégium, ale dobrovoľne koná pre dobro druhého. Tak ako aj krst, ktorý prijal od Jána. Ani ten nepotreboval, ale koná, čo je spravodlivé. Ježiš si nezakladá na osobnej dôležitosti. Prišiel totiž slúžiť.
Pane, kroť v nás túžbu zakladať si len na svojej osobnej dôležitosti.
Fr. Damián, OP
