V Poľsku som bol vo svojom živote doteraz niekoľkokrát. Raz som tam bol na púti v Sanktuáriu Božieho milosrdenstva. Nedávno u nás vo farnosti v oznamoch vyhlásili, že sa bude organizovať púť a kto má záujem, nech sa prihlási. Cieľovou destináciou bola Kalwaria Zebrzydowska. Musím povedať, že ja osobne som počul prvýkrát, že by také niečo vôbec existovalo. Po krátkej porade v rodine sme sa rozhodli ísť a veľmi radi sme potvrdili našu účasť.
V deň „D“, v piatok, po všetkých pracovných povinnostiach sme sa ako rodina vybrali do Poľska, aby sme sa pridali k ostatným účastníkom tejto púte. Spoločný program sa začal v sobotu ráno. Po raňajkách a svätej omši sme mali s naším pátrom Rafaelom prehliadku takmer celého kláštorného komplexu. Sprevádzal nás so svojím bohatým výkladom. Dozvedeli sme sa veľa zaujímavých vecí. Kalwaria Zebrzydowska je významným pútnickým miestom v Poľsku. Ročne ju navštívia až dva milióny ľudí.
Toto miesto mal rád aj Svätý Otec Ján Pavol II., ktorý pochádzal z neďalekých Wadowíc. Veľmi často ho navštevoval. Pre dotvorenie predstavy, akú dôležitú úlohu v jeho živote malo, je potrebné povedať, že sem chodieval pravidelne. Často sa tu modlil a rozjímal pred dôležitými rozhodnutiami, keďže to zo svojho krakowského pôsobiska mal blízko. Jeho príchodu do Ríma, keď bol zvolený za pápeža, predchádzala práve návšteva tejto kalvárie.
Budovanie Kalwarie Zebrzydowskej sa začalo na počiatku 17. storočia. Vtedajší miestny panovník Mikolaj Zebrzydowski zistil, že reliéf jeho panstva je nápadne podobný tomu vo Svätej Zemi. Cesta tam je ďaleká, s ohľadom na pomery tej doby ešte o to viac. Rozhodol sa teda, že postaví repliku skutočnej kalvárie na svojom území. Miestni obyvatelia a ľudia z okolia majú vďaka tomuto jedinečnú možnosť modlitby a duchovného uvažovania v naozaj autentickom prostredí.
Celý komplex pozostáva z barokovej baziliky, kláštora a komplexu kostolov a kaplniek, ktoré spolu tvoria tzv. kalvarijské cesty. Je to kópia Jeruzalemskej Kalvárie so zastaveniami na úvahy o umučení Pána Ježiša a tajomstvách Panny Márie. V roku 1999 bola Kalwaria Zebrzydowska ako jediná kalvária na svete zapísaná do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO pod názvom: Krajinný komplex Manieristického parku v Kalwarii Zebrzydowskej.
Do krásneho prírodného prostredia vsadená kalvária ponúka tri možnosti ciest v rôznych dĺžkach. Cestu Pána Ježiša, cestu Panny Márie a za zomrelých. Naša komorná pútnická výprava sa rozhodla absolvovať cestu Pána Ježiša. Vo fyzickom rozmere to bola ľahká turistická prechádzka, ale v duchovnom rozmere to bolo čosi veľké, čo vo vnútri neodznelo, ale stále znie aj s časovým odstupom. Kompletná cesta Pána Ježiša obsahuje do tridsať zastavení. Štrnástim zastaveniam „klasickej krížovej cesty“ predchádzajú zastavenia pripomínajúce významné udalosti na sklonku pozemského života Pána Ježiša.
Za osobnejšiu zmienku stojí napríklad brodenie sa riekou Cedron bosými nohami, po čom sa počasie pokazilo. Pred výdatným dažďom sme sa skryli v kaplnke v Betsaide. Neskôr, v rámci starostlivosti, maminky s deťmi zvolili kratšiu cestu späť do kláštorného komplexu, aby predišli hroziacim prechladnutiam. V tom čase naše oblečenie značne obsiahlo dažďovú vodu. Cestu Pána Ježiša dokončil minimálne otec každej rodiny.
Večer po spoločnej modlitbe pútnikov sme si v bazilike za zvuku fanfár uctili zázračný obraz Panny Márie Kalwarskej a boli sme pri jeho každodennom zahaľovaní. Duchovne doslova nabitý deň vystriedala noc, kedy sme si oddýchli, aby sme na ďalší deň v nedeľu ráno po raňajkách a svätej omši vyrazili do Krakowa.
K Krakowe, v Lagiewnikoch, sme navštívili Sanktuárium Božieho Milosrdenstva a neďaleké, chôdzou do 10 minút dostupné, Sanktuárium svätého Jána Pavla II. Obidve tieto sanktuáriá sú bezmála pompéznymi komplexmi na Božiu slávu. Našu púť sme zakončili v kláštore, v ktorom pôsobila svätá sestra Faustína. Návštevu Kaplnky Božieho milosrdenstva sme postupne využili na rodinné modlitby. Z môjho pohľadu bol toto po Ceste Pána Ježiša na Kalwarii Zebrzydowskej ďalší duchovne veľmi významný čas, ktorý neodznel, ale stále znie dodnes.
Som veľmi rád a vďačný, že som so svojou rodinou mohol absolvovať túto púť. Hoci som o väčšine navštívených miest predtým ani nepočul, čomu sa spätne pri ich významnosti dosť čudujem, každému ich veľmi odporúčam. Myslím a som si skoro istý, že táto naša duchovná pútnická cesta do Poľska nebola posledná. Možno sa bude dokonca s istou mierou pravidelnosti aj opakovať.
Daniel Koštial
