Mt 6,1-6.16-18
Ježiš často prechádza od hodnotenia skutkov k hodnoteniu úmyslov. Učí nás nepozerať žiadostivo na ľudí či veci. Povzbudzuje nás, aby sme neprechovávali vo svojom srdci hnev voči blížnemu. To sú skôr vášne vedúce k hriechu. No taktiež nás vedie, aby sme vedeli správne pracovať s úmyslami voči dobrým veciam – modlitba, almužna a pôst. Prečo robím tieto dobré vec? Pretože sa to patrí? Pretože ma tak naučili? Alebo preto, že je v nich skrytá určitá múdrosť, ktorú si uvedomujem, a ona ma zušľachťuje? Pôst ako schopnosť zriekať sa dobrých vecí, pretože ja nie som ich pánom a nechcem byť ich otrokom. Almužna ako schopnosť podeliť sa, a to nielen o peniaze, ale aj o záujem, pozornosť, dobré slovo či ochotu. Modlitba ako čas medzi mnou a Bohom, keď sa nechám premieňať jeho pokojom, dôverujem jeho prozreteľnosti a nechám sa posilňovať jeho víťazstvom nad hriechom a smrťou a tak prijímam život v celej jeho šírke.
Pane, uč nás správne užívať veci.
Fr. Irenej, OP
