Mk 8,22-26
Keď Ježiš robil zázraky, tak väčšinou pozýval ľudí do stredu. No pri dnešnom slepcovi koná inak. Najprv ho vyvedie za dedinu, a keď ho uzdraví, tak ho odhovára, aby sa do dediny nevracal. Prečo je zrak a s ním spojené videnie či slepota taký dôležitý? Ježiš na inom mieste hovorí, že bránou do duše je naše oko. Ak je naše oko vo tme, ak okolo seba vidíme veľa hriechu, často ho začneme brať ako samozrejmú súčasť svojho života. Vtedy sa snaha o svätosť zdá ako niečo bizarné, ako chodiace stromy. No ak v Božom svetle nazrieme na ľudskú dôstojnosť prameniacu z Boha a jeho milosrdenstva, potom nám zahľadenie do hriechu bude tmou. No duchovný zrak sa môže zakaliť a človek môže znovu oslepnúť uprostred tohto sveta. Preto Ježiš posiela uzdraveného mimo miesta, kde už raz oslepol.
Bože, daj nám svetlo, ktoré nezapadá.
Fr. Irenej, OP
