Lk 6,39-45
Ak človek posudzuje chyby druhých a svoje vlastné prehliada, je ako lekár, ktorý operuje pacienta so zakrytými očami. Taký lekár môže mať v rukách skalpel pravdy, no ak nevidí, kde rezať, namiesto uzdravenia spôsobí len ďalšiu ranu. Tak aj človek, ktorý kritizuje druhých bez toho, aby najprv videl vlastné chyby, sa môže stať nebezpečným duchovným vodcom, ktorý viac ubližuje, než uzdravuje. Alebo si predstavme chirurga, ktorý ignoruje vlastnú chorobu rúk – trasú sa mu od pýchy, sú oslabené sebectvom, no predsa sa odvažuje vykonávať operácie na iných. Zverili by sme sa do rúk takého lekára? A predsa, koľkokrát chceme sami „operovať“ duše svojich blížnych, zatiaľ čo sme zaslepení vlastnými nedostatkami! Kto chce viesť iných k obráteniu, musí sám prejsť cestou pokory, pokánia a sebapoznania. Len keď Boh osvetlí naše vlastné rany, môžeme skutočne pomáhať hojiť rany iných.
Ježišu, daj mi jasný pohľad pokory, ktorý dokáže rozoznať, kedy a ako pomôcť blížnemu.
Fr. Samuel, OP
