„Prečo sa my a farizeji často postíme, a tvoji učeníci sa nepostia?“ Krátko predtým evanjelista Matúš opisuje hostinu, ktorú usporiadal z dôvodu svojho povolania. Tešil sa s priateľmi, že Ježiš si povolal aj takého hriešnika, akým je on. Vari môžu svadobní hostia smútiť, kým je ženích s nimi? Svadobná hostina je vtedy, ak je prítomný ženích aj nevesta. Kto je nevestou na tejto svadbe? Je to srdce človeka, každého človeka. V našom živote sú obdobia aj radosti, smútku, bolesti. Poznáme svadbu aj pohreb. Každá udalosť má svoj charakter. Pôst je prostriedok, môže nám pomôcť, ale aj uškodiť, tak v telesnom ako aj duchovnom živote. Je dobrý sluha, ale zlý pán.

„Keď im ženícha vezmú.“ Sú dni, keď nevidíme prítomnosť ženícha. V živote je miesto aj na chyby, aj na hriech. A to je dôvod na pôst. Tvoríme cirkev, ktorú brány pekelné nepremôžu. To však neznamená, že si vždy vieme poradiť so zlom a hriechom. Formou pôstu môže byť odprosovanie a dnes sme k tomu priamo pozvaní za obete sexuálneho zneužívania duchovnými. Vidieť, že som zanechal ženícha, že si ho nevšímam, nie je samozrejmosť. Najväčším hriechom je nevidieť SVOJ hriech. Môj hriech odsunul, zaclonil ženícha, niekedy dokonca vyhnal zo srdca. „Ja som s vami po všetky dni až do skončenia sveta.“ (Mt 28, 20) Ale som ja s ním? Ako sa cíti Ježiš v mojom srdci? Neschovávam sa pred ním? Vidím jeho otvorenú náruč? Pôst má byť adoráciou, kedy si už človek nič nenárokuje pre seba, ale skláňa sa pred väčším Bohom. Môj pôst je záležitosťou medzi mnou a Bohom. Nikto nepozná Krista lepšie ako ten, kto sa často postí.

Pôst môže byť aj zlým pánom. Napríklad, vedúcemu skupiny zlodejov pri lúpeži mäsového skladu podali kus domácej klobásy. Len čo si z nej odhryzol, okamžite ju vypľul a povedal: „Dnes je piatok, od detstva som nikdy v piatok nezjedol mäso a nemienim to porušiť.“ Alebo z opačnej strany. K púštnemu otcovi Antonovi raz prišla žena a pochválila sa, že sa už naučila naspamäť celú bibliu, a dodala, že praktizuje všetky predpísané pôsty, niekedy aj viac. On, aby si overil jej vnútorný postoj, jej položil niekoľko otázok: „Keď tebou pohŕdajú, je to pre teba to isté, ako keď pristupujú k tebe s úctou?“ “Nie,” odpovedala žena. Pokračoval: „Je pre teba strata to isté čo zisk? Cudzí ľudia to isté ako rodičia? Chudoba je pre teba tým istým ako bohatstvo?“ Vždy odpovedala, že nie! Antonín je povedal: „Nepostila si sa ani si sa nenaučila naspamäť bibliu. Oklamala si samu seba.“

Fr. Šimon OP

Share This