Boh Otec a hriešnik - akad. maliar Ladislav ZáborskýLk 15, 1-3.11-32

Farizeji a zákonníci šomrali na správanie Ježiša: „Tento prijíma hriešnikov a jedáva s nimi.“ Preto im Ježiš povedal podobenstvo o dvoch stratených synoch a milosrdnom otcovi. Jedným z kľúčov hlbšieho porozumenia je slovo sluha.

Vrcholom drzosti mladšieho bolo, že počas života otca žiadal svoje dedičstvo. Inak povedané, bol by najradšej, keby bol otec mŕtvy, aby opustil rodičovský dom. Otec rozdelil majetok a dal synovi, čo žiadal. Po čase všetko premárnil. V krajnej núdzi uvažoval: „Koľko sluhov u môjho otca má chleba nazvyš, a ja tu hyniem od hladu.“ Uvedomil si, že sluha v dome jeho otca je na tom lepšie ako on. Povedal si: „Pôjdem k svojmu otcovi a poviem mu: Otče, zhrešil som proti nebu i voči tebe. Už nie som hoden volať sa tvojím synom. Prijmi ma ako jedného zo svojich služobníkov.“ Chcel sa mať v živote lepšie, preto sa rozhodol vrátiť do domu otca ako jeden zo sluhov. Otec mu nedovolil dokončiť pripravenú reč: „…nie som hoden volať sa tvojím synom. Ale otec povedal svojim sluhom…“ Otec nedovolil svojmu márnotratnému synovi vysloviť slovo sluha. Pre otca nikdy neprestal byť synom so všetkým, čo k tomu patrí. Hoci sa voči nemu tak zle zachoval.

Starší syn: „sa však nahneval a nechcel vojsť. Vyšiel teda otec a začal ho prosiť. Ale on odpovedal otcovi: „Už toľko rokov ti slúžim…“ Starší syn bol celý život v dome otca. Dôsledne plnil všetky povinnosti, ale cítil sa ako sluha, bol teda stratený tiež. Jeho najväčší problém bol ten, že nevedel o tom, že je stratený.

Aj naše prežívanie viery môže byť dôsledné, v zachovávaní predpisov stopercentné. Ale pritom všetkom sa môžeme cítiť ako sluhovia, nevoľníci. Ježiš nám chce pomôcť objaviť, prehĺbiť alebo znovunadobudnúť lásku Otca, v očiach ktorého sme nikdy neprestali a neprestaneme byť deťmi.

Fr. Šimon OP

Share This