Mk 7, 14-23
Všimli ste si, že Ježiš niekedy rozširuje otázky, aby dal komplexnejšiu odpoveď? Neraz posúva otázku, ktorú mu niekto kladie, na inú, dôležitejšiu rovinu, aby vyjadril čosi podstatné. Spomeňte si napríklad, že Ježiš otázku: „Kto je môj blížny?“ rozširuje na otázku: „Čo znamená byť blížnym? Ako sa správať, aby som ja bol blížnym druhému človeku?“ A potom nám vyrozpráva príbeh o milosrdnom samaritánovi. V dnešnom evanjeliu zasa reaguje Ježiš na problém, „ako“ jesť, teda na otázku rituálnej čistoty pri jedení. Ale sám ju transformuje na otázku, „čo“ možno jesť, „čím“ je možné sa sýtiť. Tým posunutím otázky nás samých posúva z materiálnej roviny jedla na duchovnú rovinu úmyslu. Presúva nás od rituálnej čistoty na podstatu vzťahu s Bohom. Učeníci môžu jesť všetko, pretože to podstatné je čistota srdca. O našej večnosti bude totiž rozhodovať stav nášho srdca, nie stav čistoty našich rúk.
Pane, pomôž nám zameriavať sa na podstatné veci týkajúce sa našej spásy.
Fr. Damián, OP
