Jn 14, 1-6
Ešte keď sme boli mladí rehoľníci, jeden z nás našiel zaprášenú sochu svätého Jána Nepomuckého na povale. Zniesol ju a vyčistil, aby slúžila na to, na čo bola z dreva vytesaná: aby nás upriamovala na dôležitosť sviatosti zmierenia v živote kresťana. A tak nám, budúcim spovedníkom, neustále pripomínala, že táto krásna služba zmierovať ľudí s Bohom nás môže stáť aj život. Zachovanie tajomstva tohto intímneho stretnutia medzi kajúcnikom a Bohom, ktorého je spovedník z poverenia Cirkvi svedkom, je takou nesmierne posvätnou vecou, že ho máme brániť aj za cenu vlastného života. V dnešných časoch zaň azda nehrozí trest smrti, ale z tejto sviatosti sa mnohí vysmievajú či priamo ju kritizujú. A vo viacerých krajinách navyše existuje snaha zatýkať kňazov, ktorí nenahlásia zločiny, o ktorých sa dozvedia v spovedi. Je preto dobré nenariekať, ale pripraviť sa na to, že za našu vieru budeme musieť veľa zaplatiť. Nádejou pre nás však môžu byť slová amerického kardinála Georgea: „Ja ešte zomriem vo svojej posteli, kardinál po mne vo väzení, ten ďalší po ňom ako mučeník. Ale ten po ňom zasa pozbiera črepy zničenej spoločnosti a pomôže vybudovať novú civilizáciu. Tak ako to bolo v dejinách Cirkvi už mnoho ráz.“ Svätý Ján Nepomuk je toho dôležitým znamením. Preto sa oplatí oprášiť tohto svätca, ktorého máme dnes pred očami.
Pane, daj nám silu znášať ťažkosti pre našu vieru.
Fr. Damián, OP
