Mt 7,7-12
Jedným z argumentov proti Bohu ako štedrému darcovi je neochota prosiť. Prečo máme prosiť, keď Boh vie, čo potrebujeme, a keď je ochotný nám to dať? V darovaní sa totiž ukrýva niekoľko horizontov. Ten prvý je spojený so samotným darom. Každého poteší dar ako predmet pozornosti. No keď sa dar stane dôležitejší ako darca, vytratí sa vďačnosť, vzájomná pozornosť a láskavosť, ten hlboký vzťah, ktorý má dar reprezentovať. A zostane momentálne potešenie alebo sklamanie z daru. Prosba je tým miestom spolupráce, kde sa rozširuje naše srdce a upevňuje potreba vzťahov, ktoré nemôže nikdy nahradiť žiadna vec, žiaden dar. Prosbu totiž vždy adresujeme druhej osobe, čo sa týka služby alebo veci, a tak ani prosba, ani obdarovanie nikdy nestratia rozmer vzťahu.
Pane, daj, aby sme tvoje dary prijímali s láskou.
Fr. Irenej, OP
